Na to, aby sme mohli pochopiť a vyčísľovať náklady kapitálu podniku, je predtým potrebné porozumieť a zistiť, čo je to kapitálová štruktúra podniku a finančná štruktúra podniku.
Kapitálová a finančná štruktúra podniku
Kapitálová štruktúra je štruktúra dlhodobého kapitálu, ktorý finančne kryje iba časť majetku podniku. Kapitálová štruktúra konkrétne financuje iba dlhodobo viazaný majetok podniku, napr. dlhodobé bankové úvery.
Finančná štruktúra je teda širší pojem ako kapitálová štruktúra. Finančná štruktúra teda vyjadruje všetky finančné zdroje kapitálu, ktoré kryjú všetok majetok podniku. Zatiaľ čo do kapitálovej štruktúry patrí iba dlhodobý kapitál, do finančnej štruktúry patrí aj dlhodobý a krátkodobý kapitál, napr. dlhodobé bankové úvery, krátkodobé bankové úvery, podnikové obligácie.
Takisto sa kapitál podniku delí na vlastný kapitál a cudzí kapitál. Vlastný kapitál je ten, ktorý sme nadobudli svojím zapričínením, z interných zdrojov, napr. začiatočný vklad spoločníkov do podnikania.
Cudzí kapitál sa naopak nadobúda tak, že financie nadobudneme od externých zdrojov, napr. úver z banky, lízing. Výhodou financovania práve pomocou cudzích zdrojov je, že vďaka nim sa vytvára tzv. úrokový daňový štít – úroky, ktoré pri úveroch či lízingu dlžník musí platiť, sú nákladovou položkou. To znamená, že úroky znižujú základ dane, čo má pozitívny vplyv na hospodárenie podniku. Aj preto je dobré využívať skôr cudzie ako vlastné zdroje.
Náklady kapitálu
Náklady vo všeobecnosti predstavujú výdavok, ktorý musí podnik zaplatiť za to, že na financovanie svojho majetku môže využiť kapitál veriteľa. Náklady takisto môžeme rozdeliť na náklady súvisiace s využívaním vlastného kapitálu a na náklady s využívaním cudzieho kapitálu. Náklady na vlastný kapitál sa zväčša definujú ako výnos, ktorý investori požadujú za vklad ich kapitálu do daného podniku. Naopak náklady na cudzí kapitál definujeme ako úrok, ktorý dlžník platí veriteľovi za to, že mu dočasne poskytol finančné prostriedky.
Pri určovaní nákladov kapitálu podniku počítame tzv. priemerné náklady kapitálu, ktoré definujeme ako výdavok, ktorý musel podnik zaplatiť za to, že využíval jednotlivé druhy kapitálu počas určitého obdobia. Ak si to rozdelíme na drobné, tak priemerné náklady kapitálu sú podielom jednotlivých zložiek kapitálu (buď vlastný kapitál alebo cudzí kapitál) na celkovom kapitáli podniku. Daný vzorec vyzerá takto:
Tento vzorec sa nazýva aj nominálne náklady kapitálu. Týmto spôsobom spravíme hrubý výpočet nákladov kapitálu. Prečo hrubý výpočet? Pretože cudzí kapitál, ako už bolo spomínané, nám znižuje základ dane, lenže v tomto vzorci tento odpočet nemáme zarátaný (úrokový daňový štít). Ak by sme ho predsalen chceli zarátať, použijeme na to tento vzorec:
Malé „d“ je teraz v našom prípade 21% daň, ktorá je na Slovensku uplatňovaná. Vo vzroci ju ale budeme musieť zapísať ako „(1-0,21)“.
Príklad:
Firma v roku 2018 mala celkový kapitál, ktorý sa skladal zo zložiek:
Náklady kapitálu sú dané, keďže firma musí vedieť, koľko ju budú stáť kmeňové akcie (14%), prioritné akcie (12%), atď. Dorátavame len podiel na celkovom kapitáli.
Ďalší postup je veľmi jednoduchý. Keďže chceme rátať reálne náklady kapitálu (chceme uplatniť aj úrokový daňový štít), tieto údaje dáme do vzorca. Predtým je ale potrebné si ich rozdeliť na vlastný kapitál a cudzí kapitál. Vlastný kapitál: kmeňové akcie, prioritné akcie. Cudzí kapitál: podnikové obligácie, dlhodobé bankové úvery, krátkodobé bankové úvery. Teraz môžeme využiť vzorec a rátať:
Jednotlivé zložky vyrátame samostatne dostaneme výsledok 10,33%. To značí, že ak by sme mali kapitál v hodnote 20 000 000 eur, náklady kapitálu by sme vyrátali: 20 000 000 x 0,1033 = 2 066 000 eur
Všetky tieto výpočty vám ľahko a jednoducho pomôžu zistiť koľko peňazí vás kapitál podniku stojí.
zdroje:
Podnikové financie – praktické aplikácie a zbierka príkladov, E. Fetisovová a kolektív, 2018
Ponikové financie, K. Vlachynský a kolektív, 2009
autor: Rastislav Višňovský